Tichý prejav neunesenej emočnej bolesti
Obdobie dospievania je jednou z najnáročnejších etáp ľudského života. Telo sa mení, identita sa formuje, vzťahy naberajú na intenzite a tlak zo školy, rodiny či sociálnych sietí môže byť enormný. Pre niektorých mladých ľudí sa vnútorné napätie stáva tak silným, že ho nedokážu spracovať bežnými spôsobmi. Jedným z prejavov tejto neunesenej emočnej záťaže môže byť sebapoškodzovanie.
Tento článok má za cieľ vysvetliť, prečo k nemu dochádza, čo znamená z psychologického hľadiska a prečo je odborná terapeutická pomoc kľúčová.
Čo je sebapoškodzovanie?
Sebapoškodzovanie (odborne označované ako non-suicidal self-injury – NSSI) predstavuje úmyselné ubližovanie si bez priameho zámeru ukončiť život. Môže mať rôzne formy – najčastejšie ide o rezanie, škrabanie, pálenie či iné formy fyzického ubližovania si.
Dôležité je zdôrazniť:
- Sebapoškodzovanie nie je „hľadanie pozornosti“.
- Nie je to „rozmar“ ani „slabosť“.
- Je to spôsob, ako sa mladý človek snaží zvládnuť neznesiteľnú vnútornú bolesť.
Prečo práve v období dospievania?
Dospievanie je obdobím:
- intenzívnych hormonálnych zmien
- hľadania identity
- zvýšenej citlivosti na odmietnutie
- silnej potreby prijatia rovesníkmi
- budovania sebahodnoty
Mozog dospievajúceho ešte nie je plne vyvinutý – najmä oblasti zodpovedné za reguláciu emócií a impulzov. To znamená, že mladý človek môže emócie prežívať extrémne intenzívne, no nemá ešte dostatočne vybudované stratégie, ako ich bezpečne spracovať.
Ak sa k tomu pridá:
- dlhodobý stres
- trauma
- šikana
- rodinné konflikty
- pocit nepochopenia
- tlak na výkon
vzniká emočná záťaž, ktorú dospievajúci nemusí vedieť uniesť.
Sebapoškodzovanie ako regulácia emócií
Z psychologického hľadiska má sebapoškodzovanie často funkciu regulácie emócií. Môže prinášať:
- dočasnú úľavu od vnútorného napätia
- „presunutie“ psychickej bolesti do fyzickej roviny
- pocit kontroly
- pocit „že aspoň niečo cítim“ (pri emočnej otupenosti)
Fyzická bolesť môže paradoxne na chvíľu zmierniť emočné utrpenie, pretože telo vyplavuje endorfíny. Tento mechanizmus však vytvára nebezpečný cyklus – úľava je krátkodobá a problém sa nerieši, iba prehlbuje.
Nevysporiadaná emočná záťaž ako jadro problému
Sebapoškodzovanie je často symptómom, nie príčinou. V jeho pozadí môže stáť:
- potlačený hnev
- hanba
- pocit viny
- osamelosť
- trauma
- nízka sebaúcta
- depresívne prežívanie
- úzkosť
Ak sa emócie dlhodobo potláčajú alebo nie sú validované („nerob z toho drámu“, „preháňaš“), mladý človek sa môže naučiť, že jeho pocity nie sú dôležité. Namiesto ich vyjadrenia ich obráti proti sebe.
Varovné signály, ktoré si všímať
U dospievajúcich môže sebapoškodzovanie signalizovať:
- nosenie dlhých rukávov aj v teple
- izolácia od rodiny a priateľov
- náhle zmeny nálad
- výrazná sebakritika
- tajnostkárstvo
- známky rezov či jaziev
Nie vždy sú tieto prejavy zjavné. Dôležitá je citlivá komunikácia bez odsudzovania.
Prečo je terapeutická pomoc nevyhnutná?
Sebapoškodzovanie je signálom, že mladý človek potrebuje pomoc pri spracovaní emócií a budovaní zdravších stratégií zvládania záťaže.
Psychoterapia môže pomôcť:
- pomenovať a pochopiť emócie
- naučiť sa ich bezpečne regulovať
- spracovať traumu
- budovať zdravú sebaúctu
- vytvoriť bezpečný priestor na zdieľanie
Terapeut neodsudzuje. Nepoučuje. Vytvára bezpečný vzťah, v ktorom môže dospievajúci postupne objavovať iné spôsoby zvládania bolesti.
V niektorých prípadoch môže byť potrebná aj spolupráca s psychiatrom – najmä ak je prítomná depresia, úzkostná porucha alebo iné duševné ťažkosti.
Ako reagovať ako rodič alebo blízky človek?
Ak sa dozviete, že sa vaše dieťa alebo blízky dospievajúci sebapoškodzuje:
- Nekričte.
- Nevyhrážajte sa.
- Nezľahčujte situáciu.
- Zostaňte pokojní.
- Vyjadrite záujem a starostlivosť.
- Povedzte: „Chcem ti porozumieť.“
- Vyhľadajte odbornú pomoc.
Reakcia okolia môže výrazne ovplyvniť, či sa mladý človek otvorí – alebo ešte viac uzavrie.
Nádej a uzdravenie
Sebapoškodzovanie nie je „doživotná nálepka“. Je to volanie o pomoc.
Pri včasnej podpore a odbornej terapii je možné:
- naučiť sa zdravé spôsoby zvládania emócií
- znížiť alebo úplne zastaviť sebapoškodzovanie
- posilniť sebahodnotu
- vybudovať bezpečné vzťahy
Najdôležitejšie posolstvo znie:
Za každým sebapoškodzovaním je príbeh bolesti, ktorý si zaslúži byť vypočutý – nie odsúdený.
Ak sa vás táto téma osobne týka, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Požiadať o pomoc nie je slabosť. Je to prvý krok k uzdraveniu.