Keď sa odpoveď objaví skôr, než otázka

Existujú momenty, keď sa symptóm objaví skôr, než si človek stihne uvedomiť otázku, na ktorú odpovedá.

A možno si už teraz začínate všímať, že niektoré telesné alebo psychické prejavy vo vašej skúsenosti majú tendenciu opakovať sa…
alebo meniť svoju intenzitu…
alebo čakať na presne ten okamih, keď im bude venovaná pozornosť.

Z pohľadu etikoterapie nie je táto dynamika náhodná.

Naopak – predstavuje štruktúrovaný proces regulácie, v ktorom organizmus signalizuje nesúlad medzi prežívaním, kognitívnymi schémami a behaviorálnymi vzorcami.

A zaujímavé je, že keď si človek začne tento proces uvedomovať…
často už v tej chvíli dochádza k jeho jemnej modifikácii.

Alebo si to uvedomí až neskôr.

Teoretické východiská: význam ako regulačný mechanizmus

Etikoterapia vychádza z predpokladu, že symptóm má nielen biologickú, ale aj noetickú funkciu – teda funkciu sprostredkovania významu (Frankl, 1963; Antonovsky, 1979).

Tento význam sa neobjavuje lineárne.

Objavuje sa vrstvene.

A možno si všimnete, že niektoré vrstvy sú dostupné okamžite…
zatiaľ čo iné sa odhaľujú postupne, presne v tom tempe, ktoré je pre systém optimálne.

Z regulačného hľadiska možno etikoterapiu chápať ako proces:

 - dekódovania významu symptómu

 - reintegrácie potlačených alebo disociovaných obsahov

 - obnovy kongruencie medzi intrapsychickými a behaviorálnymi procesmi

A práve kongruencia sa ukazuje ako kľúčový faktor stabilizácie systému (Siegel, 2010).

Mechanizmus účinku: medzi uvedomením a zmenou

Z praktického hľadiska prebieha etikoterapeutický proces v niekoľkých fázach, ktoré sa však často prekrývajú:

1. Fáza orientácie pozornosti

Klient začína smerovať vedomú pozornosť k symptómu.

A už samotný akt pozornosti môže viesť k zmene percepcie.

Alebo k zmene významu.

Alebo k zmene oboch.

2. Fáza významovej explorácie

Dochádza k postupnému odhaľovaniu súvislostí medzi symptómom a vnútornými konfliktmi.

A možno si človek začne klásť otázky, ktoré si predtým nepoložil.

Nie preto, že by nemohol.
Ale preto, že ešte nenastal ten správny moment.

3. Fáza emočnej integrácie

Potlačené emócie sa dostávajú do vedomia.

A keď sa tak stane, systém už nemusí vynakladať energiu na ich udržiavanie mimo vedomia.

Čo prirodzene vedie k uvoľneniu.

Alebo k zmene.

Alebo k obom procesom súčasne.

4. Fáza behaviorálnej reorganizácie

Dochádza k spontánnej alebo vedome iniciovanej zmene správania.

A klient sa môže rozhodnúť…
či túto zmenu implementuje okamžite,
alebo ju nechá dozrieť.

Terapeutická aliancia ako katalyzátor zmeny

Významným faktorom efektivity etikoterapie je kvalita terapeutického vzťahu. Bezpečný a nehodnotiaci priestor umožňuje klientovi vstúpiť do procesu explorácie bez potreby obranných mechanizmov.

A možno si všimnete, že keď takýto priestor vznikne…
niektoré odpovede prichádzajú samé.

Iné sa začnú formovať.

A niektoré sa objavia presne v tom momente, keď sú pripravené byť prijaté.

Z pohľadu hypnotickej komunikácie možno tento proces podporiť využitím:

 - nepriamych sugescií

 - otvorených významových rámcov

 - a tzv. double bind štruktúr, ktoré facilitujú rozhodovací proces klienta bez vyvolania odporu

Napríklad keď si človek uvedomí, že zmenu môže začať teraz…
alebo ju môže začať o niečo neskôr…
často sa stane, že sa začne prirodzene už v tej chvíli.

Medzi možnosťou a rozhodnutím

Etikoterapia ponúka model, v ktorom symptóm prestáva byť nepriateľom a stáva sa zdrojom informácie.

A možno si už teraz začínate všímať, že niektoré informácie vo vašom vlastnom systéme čakajú na to, aby boli rozpoznané.

Niektoré jemne.

Iné naliehavejšie.

Otázkou teda nie je, či tento proces prebieha.

Otázkou je skôr…
kedy sa rozhodnete venovať mu vedomú pozornosť.

Pretože zmenu môžete iniciovať okamžite.

Alebo ju môžete nechať začať postupne.

A niekedy stačí jediný rozhovor, aby sa celý systém začal reorganizovať spôsobom, ktorý je pre vás prirodzený.