Každá závislosť je následok nevysporiadanej emočnej záťaže

Skrytá príčina závislostného správania

Závislosť nie je slabá vôľa. Nie je to morálne zlyhanie ani nedostatok disciplíny.
Z klinickej praxe vieme, že závislosť je adaptívna reakcia psychiky na nezvládnutú emočnú bolesť.

Ak sa dlhodobo venujete alkoholu, prejedaniu, práci, pornografii, hazardu, toxickým vzťahom alebo digitálnym únikom, otázka neznie:

„Prečo to robím?“
ale
„Čo vo mne potrebuje úľavu?“

Ako zdôrazňuje kanadský lekár a odborník na traumu Gabor Maté:

„Namiesto otázky ‚Prečo závislosť?‘ sa pýtajme ‚Prečo bolesť?‘“

Tento prístup dnes potvrdzujú poznatky z neurobiológie, teórie pripútania aj modernej psychotraumatológie.

Neurobiológia závislosti: keď nervový systém hľadá reguláciu

Závislostné správanie aktivuje dopamínový systém odmeny. Krátkodobo prináša:

 - úľavu od úzkosti

 - otupenie emocionálnej bolesti

 - pocit kontroly

 - zníženie vnútorného napätia

Ak však človek nemá rozvinuté zdravé mechanizmy regulácie emócií, mozog si rýchlo osvojí túto „rýchlu cestu“. Vzniká naučený cyklus:

Emočný spúšťač → Napätie → Únikové správanie → Dočasná úľava → Hanba → Opätovné napätie

Bez spracovania pôvodnej emočnej záťaže sa tento cyklus opakuje.

Korene emočnej záťaže: často tiché a nenápadné

V terapii opakovane vidíme, že závislosť súvisí s:

 - chronickým pocitom odmietnutia

 - neistou alebo narušenou vzťahovou väzbou

 - emocionálnym zanedbávaním

 - potláčaním hnevu a smútku

 - prežitými traumami (aj tzv. vývinovými traumami)

 - dlhodobým stresom a preťažením

Nejde vždy o dramatické udalosti. Často ide o opakované skúsenosti, pri ktorých dieťa nemalo dostatok bezpečia, validácie a emočnej podpory.

Psychika si vytvorí stratégiu prežitia.
Závislosť je jednou z nich.

Prečo samotná abstinencia nestačí

Ak odstránime správanie bez spracovania príčiny, často dochádza k:

 - relapsu

 - presunu závislosti na inú oblasť

 - zintenzívneniu úzkosti či depresívnych symptómov

Preto moderná terapia závislostí pracuje nielen s kontrolou správania, ale predovšetkým s:

 - reguláciou nervového systému

 - spracovaním traumy

 - budovaním bezpečnej vzťahovej väzby

 - rozvojom schopnosti vedome prežívať emócie

Cieľom nie je „bojovať so závislosťou“, ale odstrániť potrebu úniku.

Ako prebieha terapeutická práca

V terapeutickom procese sa zameriavame na:

1. Identifikáciu emočných spúšťačov

Učíme sa rozpoznávať momenty, kedy sa aktivuje vnútorné napätie.

2. Stabilizáciu a reguláciu

Pracujeme s telom, dychom a nervovým systémom, aby sa klient naučil zvládať intenzívne emócie bez úniku.

3. Spracovanie minulých skúseností

Bezpečne a postupne otvárame témy, ktoré zostali neuzavreté.

4. Budovanie novej identity

Klient sa prestáva definovať cez problém a začína budovať zdravé sebaprijatie.

Závislosť ako signál, nie diagnóza identity

Závislosť nie je to, kým ste.
Je to informácia, že váš nervový systém bol dlhodobo preťažený.

Keď sa naučíte uniesť vlastné emócie bez potláčania, závislostné správanie postupne stráca svoju funkciu. A to je moment skutočnej zmeny.

Ak cítite, že sa to týka aj vás

Možno ste už skúšali prestať. Možno ste si sľúbili, že „od pondelka to bude iné“.
Ak sa cyklus opakuje, nie je to zlyhanie. Je to znak, že potrebujete hlbšiu podporu.

Terapeutický proces vám môže pomôcť:

 - pochopiť koreň problému

 - znížiť vnútorné napätie

 - obnoviť pocit kontroly

 - vytvoriť stabilnejší a pokojnejší vnútorný svet

Zmena je možná. Nie silou, ale pochopením.