Keď sa starý príbeh znovu a znovu objavuje vo vzťahoch

Prečo si niektoré ženy priťahujú rovnaký typ mužov – a prečo to nie je náhoda

Možno sa ti už niekedy stalo, že si sa v novom vzťahu cítila nádejne.
Inak. Lepšie.
Až kým sa nezačal objavovať známy pocit – tlak, pochybnosti, stiahnutie v hrudi.

A možno si si vtedy povedala, že tentoraz to určite nebude rovnaké.
Alebo že problém je asi v tebe.

Ak sa ťa tieto slová niečím dotýkajú, nemusíš ich hneď analyzovať. Stačí si všimnúť, čo sa deje v tele, keď ich čítaš.

Prvý mužský vzťah, ktorý si neskôr prestaneme uvedomovať

Vzťah s otcom je často prvým miestom, kde sa dcéra učí:

- či je láska bezpečná
 

- či musí byť „lepšia“, aby bola prijatá
 

- či má jej hlas váhu
 

- alebo či je blízkosť niečo, čo sa môže kedykoľvek zmeniť na chlad
 

Ako dieťa si z toho nerobíme závery slovami.
Ukladáme si pocity.

A nervový systém si ich pamätá aj vtedy, keď hlava tvrdí, že „už som dospelá a toto mám spracované“.

Možno si dnes všimneš, že v blízkosti mužov reaguješ rýchlejšie, než by si chcela – a často úplne rovnako, hoci ide o iného človeka.

Keď sa toxické vzorce tvária ako láska

Veľa mladých žien vyrastalo v prostredí, kde toxické správanie nebolo pomenované ako toxické.

Otec mohol:

- milovať, ale len vtedy, keď si „nevyčnievala“
 

- chcieť pre teba to najlepšie, no bez priestoru pre tvoje pocity
 

- kritizovať ťa „pre tvoje dobro“
 

- alebo byť emočne neprítomný a zároveň autoritatívny
 

Dieťa v takejto dynamike urobí to najrozumnejšie, čo môže:
prispôsobí sa.

A niekde hlboko sa zapíše vzorec:

„Ak budem dosť ticho, dosť chápavá, dosť trpezlivá, možno ma neopustí.“

Možno teraz začínaš vidieť, prečo sa tento vnútorný mechanizmus tak ľahko aktivuje aj v partnerských vzťahoch.

Prečo si priťahuješ mužov, pri ktorých sa cítiš ako v klietke

Mnohé ženy opisujú, že sa opakovane ocitajú vo vzťahoch, kde:

- sú na začiatku idealizované
 

- neskôr znehodnocované
 

- postupne strácajú kontakt so sebou
 

- cítia sa kontrolované, obmedzované, emočne vysaté
 

A keď sa objavia pochybnosti, často neprídu slová:

„Toto nie je v poriadku.“

Ale skôr:

„Čo ak som ja tá precitlivená?“
„Čo ak to so mnou myslí dobre a ja len všetko kazím?“

Toto nie je slabosť.
Je to naučený vzorec prežitia.

Pretože niekde v minulosti bolo bezpečnejšie pochybovať o sebe než o mužovi, na ktorom záviselo tvoje emocionálne prežitie.

Obeť, ktorá sa cíti vinná za vlastné pochybnosti

Jedným z najťažších momentov v toxickom vzťahu je bod, keď:

- cítiš, že niečo nie je v poriadku
 

- ale nedokážeš si tým byť istá
 

- a začneš spochybňovať vlastnú realitu
 

Tento vnútorný konflikt často znie:

„Keď odídem, možno urobím chybu.“
„Keď zostanem, niečo vo mne sa pomaly zatvára.“

A je zaujímavé, že presne tento typ rozporu zažívali mnohé ženy už v detstve – len vtedy nemali možnosť voľby.

Možno si teraz všimneš, že časť teba už nechce ďalej bojovať sama so sebou.

Keď sa opakujúci vzorec začne odhaľovať

Zlom často nepríde dramaticky.
Príde ako tiché uvedomenie:

„Toto sa mi nedeje prvýkrát.“

A vtedy sa objaví priestor na inú otázku než „čo robím zle?“
Otázku, ktorá môže znieť napríklad:

„Čo sa vo mne snaží byť konečne videné a uzavreté?“

Niektoré ženy tento bod preskočia a idú ďalej.
Iné zostanú a začnú sa pozerať hlbšie.

Obe reakcie dávajú zmysel.
A každá má svoje dôsledky.

Terapeutický priestor ako miesto, kde sa vzorec nemusí opakovať

Vzťahové vzorce vznikli vo vzťahu.
A práve preto sa najbezpečnejšie uvoľňujú v inom, korektívnom vzťahu.

Individuálna terapeutická konzultácia nie je o tom:

- dokazovať, kto mal pravdu
 

- analyzovať, kto je „zlý“
 

- ani nútiť sa odpúšťať

Je o priestore, kde:

- nemusíš pochybovať o svojich pocitoch
 

- tvoje vnímanie je brané vážne
 

- sa môžeš učiť cítiť hranice bez viny
 

- a kde sa staré vzorce nemusia znovu prežívať, ale môžu sa postupne uvoľniť
 

Niektoré ženy prídu, keď už vedia, že nechcú ďalší rovnaký vzťah.
Iné prídu skôr – len s pocitom, že už nechcú byť v klietke vlastných pochybností.

A je úplne v poriadku, ak ešte nevieš, do ktorej skupiny patríš.

Možno sa rozhodneš ozvať teraz.
Alebo si tento text len uložíš a vrátiš sa k nemu v momente, keď budeš pripravená.

V oboch prípadoch je dôležité vedieť, že to, čo prežívaš, má svoj zmysel.
A že existuje priestor, kde sa na to nemusíš pozerať sama.