Tinitus –  pískanie, hučanie či šumenie v ušiach – patrí medzi symptómy, ktoré sa veľmi ťažko ignorujú. Človek ho počuje aj v tichu, často v noci, keď sa všetko okolo upokojí. Z medicínskeho hľadiska sa spája s poškodením sluchu, nervového systému, stresom či preťažením. Psychosomatika však prináša ďalší, hlbší pohľad: čo ak tinitus nesúvisí len s ušami, ale aj s tým, čo (ne)chceme v živote počuť?

Uši ako brána k svetu a vzťahom

V psychosomatickom ponímaní uši symbolizujú schopnosť prijímať informácie, pravdu, názory iných ľudí aj vlastný vnútorný hlas. Sluch nie je len fyzický proces – je to aj akt otvorenosti voči svetu.

Ak niečo nechceme počuť, prirodzene sa „uzatvárame“. Niekedy doslova – ignorujeme slová druhých, potláčame nepríjemnú pravdu, odmietame spätnú väzbu. Inokedy ide o dlhodobý vnútorný konflikt:

- počúvame autority, ale nie seba,

- robíme to, čo sa „má“, nie to, čo cítime,

- zostávame v situáciách, kde sa roky hovorí to isté – kritika, výčitky, nátlak.

Tinitus sa v tomto kontexte môže objaviť ako vnútorný hluk, ktorý vzniká vtedy, keď vonkajší svet prehlušíme, ale vnútro ostáva plné nevypovedaného.

Keď niečo nechceme počuť

Jedna z psychosomatických interpretácií hovorí, že tinitus môže súvisieť s odolnosťou voči nepríjemným slovám alebo realite. Môže ísť napríklad o:

- dlhodobý pobyt vo vzťahu plnom kritiky alebo kriku,

- pracovné prostredie, kde sme neustále pod tlakom,

- situácie, kde potláčame hnev, nesúhlas či odpor.

Keď si nedovolíme povedať „dosť“, telo si môže nájsť vlastný spôsob, ako sa brániť. Tinitus sa tak stáva akýmsi obranným štítom – namiesto slov druhých počujeme vlastný zvuk.

Keď túžime niečo počuť, ale neprichádza to

Druhá rovina je ešte tichšia a zároveň bolestivejšia. Tinitus sa môže objaviť aj vtedy, keď niečo veľmi túžime počuť, no neprichádza to:

- uznanie,

- pochvalu,

- ospravedlnenie,

- „ľúbim ťa“,

- alebo jednoduché „vidím ťa“.

Ak človek dlhodobo čaká na slová, ktoré neprídu, môže v ňom rásť vnútorné napätie, smútok či pocit prázdna. Ticho z vonkajšieho sveta je paradoxne nahradené hlukom zvnútra. Akoby si telo povedalo: keď neprichádzajú slová, vytvorím si vlastné.

Stres, preťaženie a neustály vnútorný dialóg

Veľmi častým spúšťačom tinitu je stres. Z psychosomatického hľadiska nejde len o množstvo povinností, ale aj o neustále „počúvanie“ všetkého a všetkých:

- očakávaní okolia,

- potrieb iných,

- vnútorného kritika.

Keď nikdy nepočúvame ticho a seba, nervový systém zostáva v pohotovosti. Tinitus môže byť signálom, že je čas stíšiť vonkajší svet a začať načúvať dovnútra.

Čo nám tinitus môže odkazovať?

Psychosomatika neponúka rýchle riešenia, ale otázky:

Kto alebo čo v mojom živote je príliš hlučné?

Čo už nechcem počúvať, ale bojím sa to priznať?

Aké slová mi chýbajú?

Počúvam vôbec sám seba?

Práca s tinitom na tejto úrovni môže zahŕňať vedomé spomalenie, prácu s emóciami, otvorenú komunikáciu, terapiu či techniky zamerané na uvoľnenie nervového systému.

Tinitus nie je slabosť ani zlyhanie tela. Môže byť pozvaním – zastaviť sa, započúvať sa a konečne dať priestor hlasom, ktoré boli príliš dlho prehliadané.

Niekedy totiž najväčší hluk vzniká tam, kde nebolo vypočuté ticho.